Informácia o ROEP (register obnovenej evidencie pozemkov)
Ľubica Hudecová

Ing. Ľubica Hudecová, Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky,
Stromová 1, 833 86 Bratislava, Slovenská republika

Obsah:
1. Úvod
2. Usporiadanie pozemkového vlastníctva
3. Konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim
4. Prehľad rozpracovaných a spracovaných registrov

1. Úvod

Historicky všeobecne overeným spôsobom preukazovania vlastníckeho práva k pozemkom je zápis vo verejnej (štátnej) evidenciu. Predmetom zápisu (evidencie) je jednak pozemok samotný a jeho určovacie znaky a jednak vlastnícke (prípadne iné najmä vecné) práva k ním a ich obmedzenia. Evidovanie vlastníckych práv k pozemkom do roku 1991 bolo hlavne mimo zastavaného územia obce (v extraviláne) len čiastočné a vo veľkej časti bolo deklarované len v právnych listinách (napr. v prídelových listinách, dedičských rozhodnutiach a pod.), prípadne v značnom rozsahu aj v pozemkovej a železničnej knihe.

2. Usporiadanie pozemkového vlastníctva

Nevyhovujúci stav evidovania vlastníckeho práva k pozemkom sa začal riešiť už v roku 1991 zakladaním evidencie právnych vzťahov k pôvodným nehnuteľnostiam (ZEPV PN). Pre nedostatok kapacít rezortu a so zreteľom na iné prioritné úlohy (informácie z KN pre reštitúcie, transformácie družstiev, súdnych komisárov a pod.) sa nemohli zabezpečovať v plánovanom rozsahu. Prijatím zákona č. 330/1991 Zb. O pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách sa predpokladalo, že problém komplexného evidovania vlastníckych práv k nehnuteľnostiam je vyriešený, a preto sa v roku 1992 rozpracovalo 87 projektov pozemkových úprav (PPÚ). Postup uvedený v tomto zákone sa však ukázal počas aplikačnej praxe časovo a finančne náročný, vzhľadom na rozdrobenosť pozemkového vlastníctva, nedoloženosť vlastníckych vzťahov a relatívne nízky záujem vlastníkov o usporiadanie, v niektorých prípadoch i ťažko realizovateľný. Po zhodnotení skúseností a náročnosti sa vláda SR rozhodla v u znesení č. 10 z roku 1993 hľadať iný spôsob riešenia, a to s podstatne kratším časovým horizontom. Vypracovala sa „Koncepcia usporiadania pozemkového vlastníctva v SR”, ktorá bola schválená uznesením vlády SR č. 869. Ďalším uznesením vlády SR č. 572 sa schválilo „Organizačné zabezpečenie projektu, usporiadania pozemkového vlastníctva”, kde sa stanovil i orientačný termín dokončenia - do roku 1998. Na základe koncepcie usporiadania pozemkového vlastníctva a zákona č. 330 sa podľa stanovených osobitných predisov začali spracúvať zjednodušené registre vlastníckych práv (Register vlastníckych práv - RVP a Zjednodušený register pôvodného stavu - ZRPS). V roku 1995 bol vypracovaný zákon NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej zákon). Podstatná časť tohto zákona je venovaná spoločenskej regulácii vzťahov na úseku preukázania vlastníctva k pozemkom, ktorý je v súčasnosti ťažiskovým práve pre svoju úlohu zvyšovania právnych istôt.

3. Konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov
    a právnych vzťahov k nim

Obsahom zákona je konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim. V konaní sa zisťujú všetky dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov - ROEP. Účelom je takto jednorázovo vyhotoviť a plynulo potom aktualizovať súhrn aktuálne dostupných údajov, ktorý poskytuje určitú právnu istotu a súčasne nebráni neskoršiemu preukáz aniu vlastníctva všeobecne platnými spôsobmi.

3.1 Predmet konania

Predmetom konania o obnove evidencie sú iba tie pozemky, ktoré sú od iných pozemkov oddelené hranicou vymedzenou vlastníckym právom alebo hranicou držby a ak nie sú ešte evidované v katastri nehnuteľností (ďalej KN). Ide najmä o pozemky mimo zastavaných území obce (čiže v extraviláne), ktoré sú zlúčené do väčších celkov. Evidované sú v starších evidenčných nástrojoch, pričom aj tieto podklady majú prirodzene rôznu technickú úroveň a vypovedaciu schopnosť. To platí aj o evidencii práv k týmto pozemkom (pôvodné pozemky).

3.2 Harmonogram konaní

Katastrálne územia, v ktorých sa v príslušnom kalendárnom roku uskutoční konanie sa uvedú v harmonograme konaní, ktorý na návrh Úradu geodézie, kartografie a katastra SR (ďalej úrad) a Ministerstva pôdohospodárstva SR (ďalej MP SR) schvaľuje vláda SR.

3.3 Správny orgán

V jednotlivých katastrálnych územiach je evidencia pozemkového vlastníctva na rozdielnej úrovni presnosti a technického vyhotovenia s rozličnými druhmi problémov. Preto sa na účely konania kat. územia rozdeľujú do piatich skupín v dvoch zoskupeniach :

  1. zoskupenie katastrálnych území
    1. operát pozemkového katastra sa zjednotil s  operátom pozemkovej knihy - katastrálne  územia so zjednoteným operátom pozemkového  katastra s operátom pozemkovej knihy kde sa  dá identifikácia parciel pozemkovoknižného  stavu so stavom pozemkového katastra vykonať  bez vážnejších problémov (43% územia SR),
    2. operát pozemkového katastra sa nezjednotil s  operátom pozemkovej knihy, ale údaje v nich  uvedené možno identifikovať - katastrálne  územia s nezjednoteným operátom identifikácie medzi stavom pozemkovej knihy a  stavom pozemkového katastra (24%).
  2. zoskupenie katastrálnych území
    1. operát pozemkového katastra sa nezjednotil s  operátom pozemkovej knihy a údaje v nich  uvedené nemožno identifikovať - katastrálne  územia s nezjednoteným operátom , kde sa  nákres nehnuteľnosti v pozemkovoknižných  mapách nedá identifikovať so nákresom  nehnuteľnosti v mapách pozemkového katastra,  resp. nie je k dispozícii operát pozemkového  katastra a v prípadoch, kde chýbajú podklady z  pozemkových reforiem (24%),
    2. operát vyhotovený na základe komasácie  nepotvrdil súd, ale účastníci komasačného  konania vstúpili do držby - katastrálne  územia kde súd z historických dôvodov  nevykonal autentifikáciu komasácií ,  prípadne s operátmi vyhotovenými podľa  zákona č. 224/1925 Zb. a nariadení o úprave  pomerov vzniknutých z osadníkov na základe  pomeru námedzného alebo pomerov podobných na  nemovitom štátnom majetku na Slovensku a v  Podkarpatskej Rusi (6%),
    3. kde nie je k dispozícii operát pozemkovej knihy  - katastrálne územia, kde nie je  pozemkovoknižný operát alebo nie je kompletný (3%).

Vecne príslušným správnym orgánom na konanie (ďalej iba správny orgán) v I. zoskupení je katastrálny odbor okresného úradu (ďalej KO OÚ), v II. zoskupení odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva okresného úradu (ďalej PO OÚ).

3.4 Komisia

Správny orgán zriaďuje pre každú obec ako dočasný a iniciatívny orgán komisiu na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len komisia).

  Komisia :

  1. spolupracuje so štátnymi orgánmi a s účastníkmi  konania pri príprave a pri organizačnom zabezpečení  zostaveni a ROEP,
  2. zabezpečuje a zhromažďuje podklady potrebné na  zostavenie registra a na rozhodnutie správneho orgánu  podľa § 11 a 12 zákona.

Komisia má tiež plniť koordinačné funkcie s využitím znalostí miestnych pomerov, čomu zodpovedá i jej zloženie. Má 7 členov. Za členov komisie vysiela po jednom zástupcovi zo svojich zamestnancov KO OÚ, PO OÚ a Slovenský pozemkový fond a ak ide aj o lesné pozemky, štátna organizácia lesného hospodárstva. Jedným členom je komisie je zástupca vyslaný obcou. Ďalších troch členov komisie určí s ich súhlasom správny orgán na návrh obce z vlastníkov, nájomcov, prípadne z držiteľov pozemkov. Predsedom komisie je člen vyslaný obcou. Prvé zasadnutie komisie zvoláva správny orgán, kde komisia schváli svoj rokovací poriadok. Činnosť komisie organizačne a materiálne zabezpečuje obec. Komisia zaniká zápisom údajov registra do KN. Pôsobnosť komisie je jedným z výrazov neštandardnosti zákonov zakotvených postupov pri usporiadaní pozemkového vlastníctva, ktoré sú vynútené neúplnosťou a ne kompletnosťou jeho evidencie, ako aj akútnou potrebou riešenia tohto problému.

3.5 Procesný postup činnosti komisie

Konanie sa začína na podnet správneho orgánu, a to dňom vyvesenia oznámenia správneho orgánu o jeho začatí. V oznámení sa vyzývajú nájomcovia a iné oprávnené osoby, aby v určenej lehote poskytli údaje o pozemkoch a ich užívaní a o právnych vzťahoch k nim. Výsledkom konania je schválený ROEP. V rámci konania na návrh účastníka konania, resp. toho kto preukáže právny záujem, začne konanie podľa § 11 a § 12 zákona. Výsledkom konania podľa § 11 zákona je nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržiteľom - tzv. vydržanie. Takýmto originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva ex lege možno vydržať pozemky pri splnení zákonom stanovených predpokladov (okrem tých pozemkov, ktoré môžu byt' len vo vlastníctva štátu). V konaní podľa § 12 zákona môže správny orgán rozhodnutím potvrdiť, že vlastníkom pozemku je iná osoba, než ktorej bolo právo osvedčené. Ide o osobitný procesný postup, ktorý má za následok, že verejná listina stráca právoplatnosťou rozhodnutia platnosť.

3.6 Zostavenie a schválenie registra

Úkony súvisiace so zistením podkladov a zostavením návrhu registra sa delia na úkony správneho orgánu, úkony komisie a úkony projektanta. Návrh registra zostavuje na základe zmluvy so správnym orgánom projektant. Po zostavení návrhu registra sa začína proces jeho posudzovania (patrí sem i posúdenie námietok), ktorý sa končí rozhodnutím správneho orgánu o schválení registra. Schválený register je verejná listina, na ktorej základe KO OÚ zapíše údaje registra do katastra záznamom.

4. Prehľad rozpracovaných a spracovaných registrov

Celkový počet katastrálnych území v Slovenskej republike je 3525. Do dnešného dňa bolo podľa zákona č. 330 usporiadanie pozemkového vlastníctva zabezpečené v 522 katastrálnych územiach z celkového počtu 732 rozpracovaných katastrálnych území (či už vo forme registra pôvodného stavu, registra vlastníckych práv alebo zjednodušeného registra pôvodného stavu). V roku 1996 bolo harmonogramom katastrálnych území schválených 608 katastrálnych území v ktorých sa má uskutočniť konanie - ROEP a v roku 1997 205 katastrálnych území. Uzatvorené zmluvy so spracovateľmi - teda počet rozpracovaných registrov je 606. Zatiaľ zapísaných registrov do KN - 2 a ďalších 8 registrov je v procese zapisovania. Na prvý pohľad azda málo, no v skutočnosti až dnes sa dokončujú registre, ktoré boli harmonogramom schválené v roku 1996. Najpreukázanejším výsledkom usporiadania vlastníckych v z ťahov či už podľa zákona č. 330 alebo zákona č. 180 je, že kým na zač. 90-tych rokov boli právne vzťahy evidované na listoch vlastníctva v zastavaných častiach obcí v rozsahu 70% a v extravilánoch len 5% pozemkov, dnes tieto percentá dosahujú hodnoty v zastavanom území obce asi 85% a v extraviláne 14%. Zmyslom ROEP je sústrediť všetky dostupné údaje o pozemkoch v danom katastrálnom území a o právnych vzťahoch k nim, aby po zapísaní do KN mohli byt' využívané ako údaje katastra, čo v konečnom dôsledku bude znamenať zrýchlenie operácií na trhu s nehnuteľnosťami, a teda i zvýšenie právnej istoty vlastníkov a iných oprávnených k nehnuteľnostiam.