Pozemkové úpravy na Slovensku
Ľubica Hudecová

Ing. Ľubica Hudecová, Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky,
 Stromová 1, 833 86 Bratislava, Slovenská republika

25. MEDZINÁRODNÉ SYMPÓZIUM O POLITIKE POZEMKOVÝCH ÚPRAV
PRE ŠPECIFICKÉ APLIKÁCIE
26.-28.5.1997

Obsah :
1. Úvod
2. Historické medzníky pozemkových úprav a zrod katastra
3. Súčasný stav pozemkového vlastníctva
4. Literatúra

1. Úvod

Len pohľad do minulosti k historickým medzníkom pozemkových úprav na území dnešného Slovenska, rozbor spôsobu vývoja katastra nehnuteľností a spoločensko-historická analýza vlastníckej štruktúry nám umožnia pochopiť ciele a význam súčasných pozemkových úprav na Slovensku. Ich cieľom je racionálne usporiadanie krajinného priestoru tak, aby krajina bola právne vysporiadaná a maximálne produktívna, v súlade s požiadavkami ochrany životného prostredia a ekológie krajiny a zároveň pre človeka esteticky pôsobivá.

2. Historické medzníky pozemkových úprav a zrod katastra

Evidovanie nehnuteľností a vlastníckych vzťahov k nim v minulosti.

História evidovania nehn uteľností a evidovania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam formou štátnych informačných systémov na Slovensku siaha do prvej polovice 19. storočia. Evidovanie a zdaňovanie nehnuteľností na území dnešného Slovenska má pochopiteľne staršie korene, ale pre ú čel tohoto materiálu nie je nevyhnutné sa nimi podrobnejšie zaoberať. Je samozrejmé, že táto história v jednotlivých krajinách bývalého Rakúsko-Uhorska, je veľmi podobná a v krajinách niekdajšieho Uhorska prakticky identická. Evidovanie nehnuteľností a vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v pozemkovej knihe sa na území niekdajšieho Uhorska začalo roku 1852 cisárskym patentom, na ktorý nadväzovali nariadenia bývalého uhorského ministerstva spravodlivosti z rokov 1853 až 1855. Podľa týchto právnych predpisov bolo regulované nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ako aj zaťaženie nehnuteľností ťarchami a hypotékami.

Vtedajšia evidencia pozostávala z dvoch častí: z pozemkovej knihy a pozemkového katastra. Evidenčné nástroje boli jednoúčelové s funkciou ochrany vlastníckeho práva a s funkciou využitia na daňové účely. Pre každý účel bola vedená samostatná evidencia. Majetko-právnym účelom slúžili verejné knihy (pozemková kniha a menej frekventovaná železničná kniha, vodná kniha a banská kniha) a daňovým účelom slúžil pozemkový kataster.

Pozemková kniha evidovala nehnuteľnosti podľa obcí, resp. katastrálnych území a vlastníkov. Boli v nej evidované vlastnícke práva a iné vecné práva spojené s nehnuteľnosťami. Vklad (intabulácia) do pozemkovej knihy garantoval vlastnícke práva a iné vecné práva k nehnuteľnostiam, čím sa vlastne uplatnil intabulačný princíp - hlavný princíp pozemkovej knihy. Tento princíp proklamoval, že vlastníctvo k nehnuteľnosti sa nadobúda až zápisom do pozemkovej knihy a nie podpisom zmluvy. Týmto princípom štát realizoval jednu zo svojich funkcií a to ochranu vlastníctva nehnuteľností.

Pozemková kniha teda vypovedala o vlastníkovi pozemku (prípadne o spoluvlastníkoch a ich spoluvlastníckych podieloch) o jeho právach a o skutočnostiach, ktoré tieto práva ovplyvňujú (ťarchy, hypotéky a pod.). Do pozemkových kníh sa zapisovali všetky nehnuteľnosti okrem tzv. verejného majetku (cesty, ulice, námestia, sady, jarky - neknihovaný majetok). Jednotkou pozemkovej knihy bolo tzv. pozemkovoknižné teleso, t.j. nehnuteľnosti, alebo niekoľko nehnuteľností, ktoré tvorili hospodársky a právny celok toho istého vlastníka resp. spoluvlastníkov. Súčasťou pozemkovej knihy bola i pozemkovo-knižná mapa.

Pozemkový kataster bol hlavne štátnou pozemkovou evidenciou. Môžeme ho považovať za inventarizáciu, ktorá evidovala údaje o každom pozemku, ako aj údaje spojené s pôdou a jej využívaním. Poskytoval informácie o celkovom povrchu krajiny získané na základe informácií o jednotlivých pozemkoch. Vypovedal o veľkosti, tvare, polohe a obvode každého evidovaného pozemku. Hlavné atribúty evidencie boli plošná výmera, druh pozemku, hodnota pozemku - tzv. katastrálny výťažok.

Najstaršie druhy pozemkových úprav.

V období pred rokom 1848 boli pozemkové úpravy spojené s usporiadaním majetkových práv medzi vrchnosťou a poddanými. V tomto období okrem pôdy kráľovskej a cirkevnej najväčšiu časť vlastnila šľachta. Šľachtická pôda podľa formy a spôsobu užívania sa delila na panskú (dominikálnu) pôdu a urbársku (rustikálnu) pôdu, ktorá patrila zemepánovi, ale bola prenechaná do užívania poddaným (urbárnikom).

K hromadnému drobeniu poľnohospodárskej pôdy dochádza až po zrušení poddanstva, t.j. v roku 1848, keď sa roľník stal slobodným a mohol voľne disponovať s pôdou. Podľa noriem uhorského obyčajového práva po smrti hospodára dochádzalo k deľbe pozemkov medzi všetkých dedičov v takom rozsahu, že možno hovoriť o nelogickom a neracionálnom rozdrobovaní pôdy. S rozdrobenosťou pozemkov veľmi úzko súvisí aj ich rozptýlenosť, neurčitý tvar a zlý prístup.

K najstarším druhom pozemkových úprav pozemkovej držby z tohoto obdobia patria: urbárske segregácie, proporcionovanie tzv. pomerné delenie, delenie spoločných pasienkov a komasácie. Ich právny podklad tvorili zákonné články z r. 1836, 1840 a 1871.

Urbárske segregácie znamenali oddeľovanie „pertinencií” bývalých poddaných (urbárnikov) od panskej pôdy. Ich cieľom bolo nový stav zamerať, vytýčiť trvalú hranicu medzi panskou a poddanskou pôdou a určiť alikvotné podiely jednotlivýc h členov urbariátu.

Predmetom proporcionovaného delenia boli spoločné urbárske majetky, tzv. spoločenstvá lesov a pasienkov. Úlohou týchto úprav bolo spoločný majetok v prírode zamerať, zistiť majetkovú podstatu a určiť podiely členov z celkového spoločného majetku.

Delenie spoločných pasienkovpozostávalo z rozdelenia urbárskych pasienkov a ich pridelenia do individuálneho vlastníctva jednotlivým podielnikom.

Medzi najdôležitejšie pozemkové úpravy tohoto obdobia patrili komasácie. Na Slovensku musíme zá sadne odlišovať komasácie vykonávané pred rokom 1908 od komasácií vykonávaných po roku 1908.

V prvom prípade išlo o urbárske komasácie, ktorých hlavným účelom nebolo sceľovanie pozemkov, ale vydeľovanie pozemkov do spoluvlastníctva jednotlivým urbárskym usadlostiam na základe výsledkov skôr vykonanej segregácie a pomerného delenia. Podielnikom urbárskych usadlostí sa pozemky v tzv. pásoch nevydeľovali, ale príslušná výmera sa vyznačila podielom užívacích práv. Na podklade takejto úpravy boli zakladané pozemkové knihy, ktoré takto nevykazovali skutočné užívanie pozemkov, ale len spoločnú držbu urbárskych usadlostí a príslušné podiely ich členov.

Na druhej strane kataster, ktorý sa v tomto období zakladal, bral ako podklad skutočný stav v prírode a zvyčajne sa vyhotovoval nezávisle na pozemkovoknižnom stave. Znamenalo to, že i číslovanie parciel bolo odlišné. Nastal preto nesúlad medzi katastrálnym operátom a pozemkovou knihou.

Komasácie - sceľovanie.

Pri komasáciách po roku 1908 sa ako základ pre určenie majetkového nároku berie skutočná držba aj pozemkovoknižný stav. Ak pozemková kniha nebola usporiadaná, vykonala sa najprv náprava. Vymeriavacie práce sa vykonávali v trigonometrickej sieti a mapy sa vyhotovovali v ohraničených listoch v katastrálnej s ústave. Katastrálny operát bol zostavený tak, aby mohol byť prevzatý na účely pozemkového katastra a pozemkovej knihy. Do roku 1948 sa uskutočnilo podľa starých zákonných predpisov asi 220 komasácií.

Komasačné práce boli začaté na základe rozhodnutia Krajského súdu, ktorý bol prezentovaný komasačným sudcom. Ten uviedol zvoleného inžiniera geodeta do práce a súčasne požiadal o popis katastrálnych hraníc, ako aj priestorov vylúčených z komasácie . Súčasne sa vykonávala aj stabilizácia obvodov komasácie medzníkmi.

Geodet začal práce v obci tým, že rozvrhol polohovú sieť, zmeral sceľovací obvod a začal s vyšetrovaním majetkovej držby. Potom sa začalo meranie starého stavu podľa skutočného stavu užívania nezávisle od stavu mapového podkladu. Súčasne so zameriava ním starého stavu bola vykonávaná klasifikácia bonít jednotlivých parciel.

Po zmeraní starého stavu sa vykonalo zobrazenie modrou farbou do mapového podkladu a vypočítali sa výmery jednotlivých parciel. Vyhotovila sa polohová kniha a podľa pozemkovej knihy na podklade vložiek - protokolov sa vyhotovil majetkový nárok pre každú vložku so starým a novým stavom. Na podklade takto vyhotoveného elaborátu bol ustálený komasačný nárok v korunách pre každého oprávneného účastníka komasácie. Komasačný geodet potom urobil celkovú bilanciu nárokov vyhotovením tzv. Kombinatória A. Na základe ustálených nárokov bol vypracovaný predbežný umiestňovací plán.

Po rokovaní a odsúhlasení umiestňovacieho plánu boli vyprojektované nároky každého účastníka na mapách a bol zostavený definitívny elaborát nového stavu tzv. Kombinatórium B. Podľa vyprojektovaného nového stavu sa vytýčil nový stav v teréne. Všetky nové hranice boli stabilizované kamennými medzníkmi.

Nakoniec požiadal geodet príslušný Krajský súd o autentifikáciu - zhodnovernenie a schválenie nového stavu a uvedenie účastníkov komasácie do držby nových pozemkov.

Čo sa týka právnych dôsledkov a významu autentifikácie a aspektov majetkovoprávneho usporiadania je potrebné uviesť, že až autentifikované Kombinatórium B je definitívny komasačný elaborát nového stavu, pozostávajúci z nových máp vyhotovených v Křovákovom zobrazení a znázorňujúci nový vytýčený stav v teréne s príslušným písomným operátom, ktorý bol z hľadiska právneho významu hodnotným podkladom na pretvorenie pozemkovoknižných vložiek. Zakladanie nových pozemkovoknižných vložiek sa vykonávalo len tam, kde dovtedy neboli ešte založené, a teda k dispozícii boli len pozemkovoknižné zápisnice ( po založení pozemkového katastra).

Vplyvom udalostí v roku 1948 ne boli na Slovensku dokončené už rozpracované komasácie a v tých katastrálnych územiach (ďalej len „k.ú.”) kde komasácie boli vykonané, neboli žiaľ následne pretvorené pozemkovoknižné vložky. Autentifikácia sa vykonávala hneď po umiestnení nových pozemkov, prípadne aj v priebehu vytyčovania. Občania vstúpili do držby nehnuteľností, avšak k zápisom v pozemkovej knihe nedošlo, čo robí v súčasnosti značné problémy pri preukazovaní vlastníctva. Ide o 36 k.ú. z celkového počtu 3524 k.ú. na Slovensku. Treba poznamenať, že komasácie boli veľmi výrazným zásahom do vtedajšej štruktúry veľmi rozdrobenej pozemkovej držby.

Hospodársko-technické úpravy pôdy (HTÚP).

Po skončení 2. svetovej vojny bol stav dvoch evidenčných nástrojov - pozemkového katastra a pozemkovej knihy nedobrý. Na polovici územia nebol založený operát pozemkového katastra, značná časť katastrálneho operátu nebola vložkárskym konaním premietnutá v pozemkovej knihe, značná časť komasácií neprešla vložkárskym konaním, vojnové udalosti spôsobili stra tu resp. zničenie operátov pozemkového katastra a pozemkovej knihy z priestoru 376 katastrálnych území a delenie nehnuteľností do spoluvlastníckych podielov dosiahlo spoločensky neúnosnú mieru. Napriek intabulačnému princípu zápisu vlastníckeho práva v pozemkovej knihe nedošlo v určitom počte prípadov z rozmanitých príčin k zápisu zmeny vlastníckeho práva (nadobúdanie vlastníckeho práva mimo pozemkovej knihy dedením, vydržaním a zámenou nehnuteľností či už z nedisciplíny alebo v snahe obísť poplatkovú povinnosť). Na označenie vlastníkov sa vo väčšine prípadov okrem mena a priezviska nepoužívali ďalšie identifikačné údaje, z čoho rezultovali zámeny osôb - vlastníkov a nedorozumenia.

V dôsledku spoločenských premien došlo aj k zásadným zmenám v systéme vlastníckych vzťahov, a tiež v evidencii vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Vydaním Občianskeho zákona č.141 z roku 1950 v pozemkovej knihe prestal platiť intabulačný princíp a začala platiť zásada, že vlastníctvo k nehnuteľnosti sa nadobúda samotnou listinou ať so skutočným právnym stavom aj v tých priestoroch, kde dovtedy bola pozemková kniha dobre vedená a aktualizovaná. Snahy o presadenie užívacích vzťahov ku kolektivizovaným formám využívania poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy oproti tradičným vlastníckym vzťahom boli sprevádzané zjednodušeným pohľadom na evidenčné nástroje. Tieto spoločenské zmeny na Slovensku spôsobili, že:

  • podľa predpisov o konfiškácii pôdohospodárskeho  majetku z roku 1945, o revízii prvej pozemkovej reformy  z roku 1947 a o novej pozemkovej reforme z roku 1948  prešla časť poľnohospodárskej a lesnej pôdy do  vlastníctva štátu; časť týchto pozemkov bola  následne pridelená do vlastníctva fyzickým osobám, v  mnohých prípadoch však bez zápisu prídelov a  výmerov do pozemkovej knihy;
  • zákonom č.81 z roku 1949 prešiel urbársky pasienkový  majetok do vlastníctva jednotných roľníckych  družstiev (častokrát tiež bez zápisu do pozemkovej  knihy);
  • zákonom z roku 1949 do vlastníctva štátu prešiel  majetok miest a obcí.

Postupným zavedením práva družstevného užívania, práva užívania pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby a práva užívania lesných pozemkov na zabezpečenie lesnej výroby a ostatných funkcií lesa prešla takmer všetka pôda v súkromnom vlastníctve do užívania poľnohospodárskych a lesných organizácií pri formálnom zachovaní vlastníckeho práva, ktoré ostalo evidované buď v pozemkovej knihe, alebo v prídeloch, resp. výmeroch, ale bez následnej aktualizácie.

Zá konným opatrením o úprave pozemkovej držby bol zákon č. 47 z roku 1948, tzv. „sceľovací zákon ”, kde išlo o scelenie pozemkov do veľkých lánov pre spoločné hospodárenie. Po tomto zákone bolo vydaných viacero zákonných úprav týkajúcich sa hospodársko-technických úprav pozemkov (ďalej len „HTÚP”).

Jednou z nich boli súhrnné projekty HTÚP. Pri tejto forme HTÚP išlo o usporiadanie a maximálne využitie pôdneho fondu, ďalej o usmernenie účelovej investičnej výstavby, o realizáciu rôznych technologických opatrení ako napr. vodohospodárskych, komunikačných, pôdoochranných, atď. Do týchto prác však neboli zapojení pracovníci rezortu geodézie a kartografie.

HTÚP sa vykonávali od roku 1950 v priestoroch kolektivizovaného extravilánu. Dochádzalo väčšinou len k zlúčeniu pozemkov v rámci sieti ciest. Jednou z funkcií HTÚP bolo utlmovať vedomie vlastníka o jeho vlastníckom práve a preferovať užívacie vzťahy k nehnuteľnostiam v kolektivizovanom extraviláne, ale i v intraviláne.

V 50-tych rokoch sa prestali vykonávať zápisy do pozemkovej knihy. Vydaním Občianskeho zákona č.40 z roku 1964 a zákona č.22 z roku 1964 o evidencií nehnuteľností (ďalej iba EN) bolo rezortu geodézie a kartografie zverené evidovanie právnych vzťahov k nehnuteľnostiam. Vedenie EN bolo pokračovaním a zdokonalením evidovania nehnuteľností z rokov 1955 - 1960 označovanej ako evidencia pôdy.

Zákon o EN zlúčil predchádzajúce evidenčné nástroje. Svojou obsahovou i formálnou výstavbou zodpovedal úrovni rozvoja výrobných síl a výrobných vzťahov dosiahnutej v 1. polovici šesťdesiatich rokov a vtedajšej úrovni legislatívy. Jeho dôsledkom sa v zásade celá činnosť zapisovania právnych vzťahov v období 1964 - 1990, či už podľa dochádzajúcich listín alebo vyšetrovaním v obci, vzťahovala iba na intravilán a osobitné časti extravilánu s vylúčením kolektivizovaných častí poľnohospodárskej a lesnej pôdy. Jeho ďalšou negatívnou stránkou bolo, že neupravoval ani postup pri zakladaní evidencie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prípadoch nedoložených právnych vzťahov k nehnuteľnostiam, t.j. v prípadoch, keď právny vzťah nemožno doložiť listinou, ktorá tento vzťah zakladá alebo osvedčuje.

Zložitá, komplikovaná a bez zmeny legislatívnych noriem neriešená situácia evidencie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa začala čím ďalej tým väčšmi prejavovať prvkami evidenčného chaosu.

3. Súčasný stav pozemkového vlastníctva

Nová právna úprava evidovania nehnuteľností a vlastníckych vzťahov k nim.

Vlastnícka štruktúra na Slovensku ako výsledok reálnych hospodárskych, sociálnopolitických a historických procesov bola determinovaná viacerými pozemkovými reformami. Zásadným krokom na ceste k odstráneniu rozdrobenosti vlastníctva a rozdielov medzi právnym a faktickým stavom bolo zrovnoprávnenie všetkých druhov vlastníctva. Zákony č.265 a č.266 z roku 1992 založili „kataster nehnuteľností”, ako evidenčný nástroj na uskutočňovanie funkcie štátu pri ochrane právnych vzťahov a pri využívaní a ochrane nehnuteľností a ako štátny informačný systém o nehnuteľnostiach. Registrácia zmlúv štátnym notárstvom bola od 1.1.1993 nahradená rozhodovaním o povolení vkladu do katastra nehnuteľností. Nový „katastrálny zákon” č.162 z roku 1995 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam vznikol ako výsledok snahy prispôsobiť právnu úpravu katastra novému štátoprávnemu usporiadaniu, ako aj zmenám , ktoré nastali v súvisiacich právnych predpisoch.

Systém zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra je založený na troch princípoch, a to na konštitutívnom, evidenčnom a prenotačnom.

Zmiernenie majetkových krívd voči vlastníkom z obdobia 1948 - 1989.

Analýzou obdobia rokov 1948 až 1989 výrazne vystupujú do popredia nasledovné špecifiká :

  • kolektivizácia poľnohospodárskych a lesných pozemkov  po roku 1949 bola sprevádzaná oddelením vlastníctva  pôdy od užívania pôdy; v drvivej väčšine prípadov  nedošlo v súvislosti s kolektivizáciou extravilánu k  zmene vlastníctva pozemkov (zoštátnenie a pod.);  vlastníctvo k pôvodným nehnuteľnostiam z obdobia pred  kolektivizáciou bolo v zásade zachované;
  • prevod a prechod vlastníckeho práva k extravilánovým  pozemkom, ktoré boli trvalo zabraté pod stavby (vodné  nádrže, cesty, železnice, regulované vodné toky a  pod.) vyvlastnením, resp. vykúpením bol iba  čiastočne zrealizovaný;
  • prechod vlastníckeho práva dedičstvom k pôvodným  nehnuteľnostiam, ktoré boli skolektivizované a ku  ktorým teda bola zamedzená možnosť výkonu  vlastníckych práv, bol väčšinou možný iba  zjednodušeným spôsobom evidencie bez kompletnej  geometrickej definície parciel v extraviláne; takáto  zjednodušená EN a vlastníckeho práva k nim je v  dnešnom katastri nehnuteľností nepoužiteľná a táto  skupina dedičov sa musí prácnym spôsobom doriešiť;
  • nijaký štátny orgán ani iná inštitúcia neboli  poverené v období 1949 až 1989 funkciou správcovstva  informačného systému o vlastníckych právach k  pozemkom v extraviláne; v súčasnosti v súvislosti s  dopracúvaním tohto systému treba vychádzať z  informačného systému pozemkovej knihy so  zakonzervovaným stavom roka 1949 a postupne tento stav  treba zaktualizovať o všetky zmeny za uplynulé  obdobie.

Na zmiernenie niektorých majetkový krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989, k dosiahnutiu zlepšenia starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov bol prijatý v roku 1991 zákon č.229 o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku - „zákon o pôde”. Zákon vymedzuje oprávnené osoby, ktorým vzniká nárok na vydanie nehnuteľností ako i lehotu na predkladanie písomných dôkazov o uplatnení si tohoto nároku.

Miera rozdrobenosti pozemkového vlastníctva na Slovensku v mnohých prípadoch dosiahla taký stav, že zlomok, ktorým je vyjadrený spoluvlastnícky podiel, je pre laika ťažko čitateľný, jeho reálna hodnota nepredstaviteľná a pre narábanie na trhu s nehnuteľnosťami nemá zmysel. Tento neúnosný stav rieši časť zákona č.180 z roku 1995 o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Stanovuje opatrenia proti drobeniu pozemkov nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce. Na základe právneho úkonu, alebo rozhodnutia súdu nemôže vzniknúť rozdelením existujúcich pozemkov pozemok menší ako 2000 m 2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5000 m 2 , ak ide o lesný pozemok.

Rozpor medzi súčasným stavom v poľnohospodárskom a lesnom extraviláne (z 1,825 milióna pozemkov iba 93 tisíc parciel má vpísaný vlastnícky vzťah v liste vlastníctva) a stavom určeného operátu katastra riešia pozemkové úpravy .

Pozemkové úpravy na Slovensku dnes.

V roku 1991 vošiel do platnosti zákon č.330 o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách. Podľa tohoto zákona pozemkovými úpravami rozumieme sceľovanie, delenie, rozmiestnenie a usporiadanie pozemkov na základe vlastníckych a užívacích vzťahov a s tým súvisiace vykonávanie terénnych, komunikačných, vodohospodárskych, rekultivačných a zúrodňovacích opatrení. Súčasne s týmto sa v teréne zabudovávajú aj ekologické opatrenia za účelom racionalizácie poľnohospodárskych prevádzkových pomerov a zabezpečenia stability a estetického vzhľadu poľnohospodárskej krajiny.

Úlohy štátu spojené s obnovením výkonu a usporiadaním pozemkového vlastníctva podľa tohoto zákona zabezpečujú okresné úrady vykonávajúce štátnu správu na úseku pozemkových úprav (ďalej len pozemkové odbory).

Pozemkové úpravy sa vykonávajú spravidla naraz v celom katastrálnom území, ktoré tvorí obvod pozemkových úprav. Účastníkmi sú vlastníci a užívatelia pozemkov podliehajúcich pozemkovým úpravám, vlastníci ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho majetku nachádzajúceho sa v obvode, ďalej osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva môžu byť pozemkovými úpravami dotknuté a Slovenský pozemkový fond. Slovenský pozemkový fond spravuje poľnohospodárske a lesné nehnuteľnosti a pozemky nedoložené vlastníckym právom. Zastupuje neznámych vlastníkov a vlastníkov, ktorí si neuplatnili svoje práva.

Po právoplatnosti rozhodnutia o povolení alebo nariadení pozemkových úprav začne pozemkový odbor práce na oceňovaní pozemkov a trvalých porastov, vyhotovovaní zoznamu vlastníkov a užívateľov pozemkov a obstarávaní ďalších potrebných úvodných podkladov. Na ich základe zostaví register pôvodného stavu, ktorý sa skladá z geodetických a popisných údajov o pozemkoch a právnych vzťahov k nim. Pozemkový odbor zverejní register pôvodného stavu a doručí každému známemu účastníkovi výpis o jeho pozemkoch podliehajúcich pozemkovým úpravám vrátane výpisu spoluvlastníckych podielov a o ich cene. Účastníci môžu podať námietky. Zoznam pozemkov, ktorých práva v pozemkových úpravách zastupuje Slovenský pozemkový fond, je osobitnou časťou registra pôvodného stavu a zostáva prístupný na verejné nahliadnutie počas desiatich rokov.

Za pozemky podliehajúce pozemkovým úpravám patrí vlastníkom „vyrovnanie” zodpovedajúce cene ich pozemkov vo forme náhradných pozemkov resp. v peniazoch. Pri výbere náhradných pozemkov pozemkový odbor prihliada na prevádzkovo-ekonomické pomery všetkých účastníkov a na okolnosti, ktoré podstatne ovplyvňujú využívanie, zhodnocovanie a výnos pozemkov. Náhradné pozemky majú byť druhom pozemku, výmerou, bonitou a hospodárskym stavom primerané pôvodným pozemkom, pričom sa prihliada na výhody získ ané pozemkovou úpravou.

Po schválení úvodných podkladov a dohodnutých zásad umiestnenia náhradných pozemkov pozemkový odbor zadá vypracovanie projektu pozemkových úprav. Projekt obsahuje návrh nového usporiadania územia v členení  :

  • na plány verejných a spoločných zariadení;
  • umiestnenie náhradných pozemkov, ich pridelenie  vlastníkom a zoznam vyrovnaní v peniazoch prípadne  cenných papieroch podľa nárokov na vyrovnanie  (rozdeľovací plán);
  • lokálny územný systém ekologickej stability v obvode  pozemkových úprav.

Projekt pozemkových úprav sa zverejní. Účastníci pozemkových úprav môžu podať do 30 dní námietky. Ak s projektom po prerokovaní námietok vyslovia súhlas dve tretiny účastníkov, projekt sa schváli a pristúpi sa k jeho vykonaniu. Dňom právoplatnosti rozhodnutia o vykonaní projektu pozemkových úprav sa nadobúda vlastníctvo pozemkov alebo právo na vyrovnanie podľa rozdeľovacieho plánu. Rozdeľovací plán je listinou, na základe ktorej sa vykonajú zmeny v katastri nehnuteľností. Pozemkový odbor zabezpečí, aby nové rozdelenie pozemkov bolo vytýčené v teréne.

Základnou podmienkou pre účelné riešenie projektu pozemkových úprav je vyriešenie vlastníckych vzťahov v určenom obvode a zreambulovanie doterajších podkladov na skutočný stav. V súčasnosti však málokde je splnená táto požiadavka, preto komplexný projekt pozemkových úprav sám zahŕňa vyriešenie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam v extraviláne a tiež zameranie zmien medzi skutočným stavom v teréne a katastrálnou mapou. Táto etapa projektu svojou zložitosťou zaberá 30 až 40 % časového fondu i finančných nákladov stanovených na celý projekt.

Je potrebné si uvedomiť, že výsledky pozemkových úprav právoplatným rozhodnutím pozemkového odboru zakladajú, menia a rušia vlastnícke práva k pozemkom a preto je veľmi dôležité dodržiavať všetky zákonné ustanovenia a aj osobitné predpisy pre kataster nehnuteľností. Úspešná realizácia pozemkových úprav zabezpečuje potreby rozvoja trhu s nehnuteľnosťami a potreby garantovania vlastníctva nehnuteľností v právnom štáte.

4. Literatúra

  • [1] Doluvodský, J.: Vývoj pozemkových úprav na Slovensku z pohľadu geodeta. (In Slovak) In: Geodetický a kartografický obzor, Prague, 38/80, 1992, No.8, pp.171-174.
  • [2] Horňanský, I.: Evidovanie pôvodných kolektivizáciou poľnohospodárstva do veľkých blokov zlúčených parciel a ich vlastníckych práv v katastri nehnuteľností. (In Slovak) In: Geodetický a kartografický obzor, Prague, 41(83), 1995, No.4, pp. 81-84.
  • [3] Ondrejička, E.: Valuation of Real Estates and Cadastre in Slovakia. In: Reform of Land Administration and Cadastre in Central and Eastern Europe and Latin America. Sevilla 1996.
  • [4] The Act No.330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách.
  • [5] Rybársky, I.: Historické medzníky pozemkových úprav na Slovensku. In: Odborný seminár Súčasné problémy a perspektívy pozemkových úprav. Bratislava 1994.
  • [6] The Act No. 162 of the Slovak National Council of 1995 on the Real Estates Cadastre and the Entries of Ownership and Other Rights to the Real Estates.